petsopaci pozor:
Slon
Slon je najvetsi zijuci suchozemsky savec. Pri narodeni vazi okolo 100 kg.Samice slona su tehotne 20 az 22 mesiacov, co je najdlhsia doba tehotenstva u suchozemskeho zvierata. Slon sa doziva 60 az 70 rokov. Sloni su v sucastnosti pristne chraneny druh po celom svete.

Vydra riecna
Vydra riecna je cicavec znacne prisposobeny zivotu vo vode s hmotnostov 7 az 15 kg a celkovov dlzkov 1,3 m.Tvarom tela, ktore je napadne dlhe, plavacimni blanami a mnohymi dalsimi znakmi sa dokonalke prisposobja zivotu vo vode.

Pav korunkaty
Pav korunkaty je tiez niekedy nazyvani ako pav modry. Spolu s pavom zelenym patri do celedi bazantovitych.Jeho povodny domov je India a Sri Lanka, kde sa najcastejsie zdrzuju v lisnatych lesoch, korunach, ale i v travnatych prorostoch. Pavi byvaju casto volne chovani v zamockych parkoch a zoologickych zahradach. Pav je narodny vtak Indie.

Gorila
Gorila je rod hominoidovcov. Je to najvetsi druh primatov. Dnes zije v Afrike. Su to blizki pribuzny cloveka, su najvecsie a najsilnejsie ludopice na svete. Volne zijuci dospeli samec vazi az trikrat tolko ako clovek, samice su vsak mensie. Tieto velke ludopice zvycajne chodia po styroch. Mladata sa splhaju aj po stromoch. Gorily ziju v rodinnom spolocenstve, ktore tvori dominanntny samec,niekolko samic a mladata. Tlupa pomaly putuje rozlahlym lesom aj niekolko kilometrov a popritom pozieraju rastlinnu potravu. Mimo ohrozenia su to mierumilovne tvory, avsak v pripade ohrozenia moze samec napadnut aj leoparda ci cloveka, ale nikdy bez priciny. Horske gorili dovolia cloveku si aj sadnut v ich blyzkosti, ak sa presvedcia, ze im nehrozy nebezbecenstvo.

Mačka domáca
Mačka domáca je už niekoľko storočí domestikovaný poddruh mačky divej. Po svojich predkoch zdedila vynikajúci zrak a sluch, k lovu dokonale prispôsobené telo. Ešte prednedávnom bola mačka neodmysliteľnou súčasťou každého vidieckeho domu. S rozvojom civilizácie je ale tohto vidieckeho prostredia čoraz menej a mačka stráca svoje postavenie úžitkového domáceho zvieraťa. V mestách sa pre svoju reprodukčnú schopnosť a pre potenciálne nebezpečenstvo prenosu toxoplazmózy a rozličných parazitov stáva nevítaným problémom. Na druhej strane je vďaka relatívne nenáročnej starostlivosti a schopnosti dodať príbytku teplo domova čoraz obľúbenejším domácim zvieraťom.

Koala medvediková
Koala medvedíkovitá ľudovo koala alebo austrálsky leňoch, je jedno z najznámejších austrálskych zvierat. Hoci výzorom pripomína medveďa, je to v skutočnosti vačkovec, podobne ako napríklad kengura.
Vedecké pomenovanie koaly, Phascolarctos cinereus, doslova znamená sivý vačkovitý medveď, slovo koala je domorodého pôvodu a znamená "nepije".
Hmotnosť: 4 - 12 kg Dĺžka tela: 70 - 90 cm
Koaly sú zavalité zvieratá, majú dlhšie uši a končatiny. Koaly dokážu postaviť prvé dva prsty naproti ostatným, to im spoločne s dlhými ostrými pazúrmi umožňuje dobre sa šplhať po stromoch.

Činčila
Činčila je rod hlodavců z čeledi činčilovití. Původně pochází z And Jižní Ameriky. Tento malý savec se vzhledově podobá veverce. Má výrazné oči a vzhledem ke své tělesné konstituci i poměrně velký ocas a uši.Činčila dorůstá v dospělosti délky těla 25 - 35 cm, délky ocasu 15 - 20 cm a hmotnosti 400 - 600 gramů. Původní barva srsti byla světle až tmavě šedá. Dnes se vyskytují také barevné mutace bílá, stříbrná, černá, béžová a hnědá. Délka života se v přírodě pohybuje mezi 10 až 15 lety, v zajetí se dožívá 18 až 22 let. V přírodě mívá činčila 1-3 vrhy po 1-6 mláďatech. Březost trvá 111-113 dní, mláďata se rodí značně vyvinutá - hned po narození vidí a jsou osrstěná. Pohlavně dospívají v 5. až 6. měsíci, ale k chovu by se měla používat až od 10. měsíce.


Pelikán
Pelikán kučeravý alebo pelikán brčkavý alebo pelikán chochlatý je druh z čeľade pelikánovité.Je to v Európe najväčší druh pelikána. Aj napriek svojej veľkosti a váhe je to výkonný letec, výborne plachtí na veľkých širokých krídlach. Má striebristobiele sfarbenie, iba špičky krídel sú čierne. Vak pod zobákom je oranžovočervený, zobák svetložltý, s oranžovým koncom. Pelikán kučeravý sa živí rôznymi rybami. Denne spotrebuje priemerne kilogram potravy. Korisť loví z hladiny ponáraním hlavy a prednej časti tela. Niekedy lovia pelikány spoločne: vytvoria polkruhovitú rojnicu, v ktorej ryby naženú na plytčinu, kde ich potom ľahko pochytajú do veľkých zobákov. Často hniezdia vo veľkých kolóniách, pričom jeden pár spravidla vyvedie iba jedno mláďa. Vo veku troch alebo štyroch týždňov sa mláďatá zhromažďujú do "škôlok" a starostlivosť rodičov sa obmedzuje iba na kŕmenie. Vo veku šiestich týždňov mláďatá začínajú loviť samostatne a o mesiac sa pokúsia o svoj prvý let. Pelikán kučeravý patrí v Európe medzi najväčšie vodné vtáky. Žije na plytkých jazerách a v deltách riek juhovýchodnej Európy a Ruska. Ohrozený je viacerými faktormi, ako sú meliorácie, znečistenie a prenasledovanie rybármi. V súčasnosti je tento druh zaradený do kategórie "menej ohrozený" a jeho prežitie závisí od ochranárskych opatrení.

Prasa
Prasa je mláďa svine domácej do odstavenia alebo diviaka lesného do odstavenia či do straty charakteristických pruhov.

Dalmatínsky pes
Dalmatínsky pes je psie plemeno. Hoci sa za jeho domovinu považuje Dalmácia, pochádza toto plemeno pravdepodobne z Indie a cielene šľachtený bol najmä v Spojenom kráľovstve (iné zdroje uvádzajú, že prvých dalmatínov priviezli do Indie námorníci z Dalmácie. Typickým plemenným znakom je biela srsť pokrytá čiernymi, alebo hnedými škvrnami.

Korytnačka močiarna
Korytnačka močiarna alebo korytnačka bahenná žije v sladkých a brakických vodách stojatých alebo mierne tečúcich. Vyskytuje sa v južnej Európe, Severnej Afrike, západnej Ázii a na východ jej areál rozšírenia zasahuje až po Aralské jazero. Ďalej žije v teplejších oblastiach strednej Európy, kde sa severne vyskytuje až po Poľsko. V severných oblastiach výskytu je všade chránená. V Nemecku je v červenej knihe uvádzaná ako druh ohrozený vyhynutím. V rakúskej červenej knihe ako druh, ktorého existencia je možná len pri neustálej introdukcii. V Poľsku je vedená ako kriticky ohrozený druh. V našej červenej knihe je taktiež uvádzaná v kategórii kriticky ohrozený druh, ktorého ďalšie prežitie je pri neustálom pôsobení faktorov ohrozenia nepravdepodobné.


Pštros
Je to najväčší žijúci vták. Pštros má dlhý neoperený krk, malú hlavu, mohutné telo a dlhé svalnaté nohy. Krídla sú malé, s jemným, ale veľkým perím. Pštros sa od iných vtákov odlišuje aj tým, že má na nohách iba po dva prsty. Je priťažký na lietanie, ale zato rýchlo a vytrvalo behá. Rýchlosťou 70km/h vydrží behať až 30 minút.


























